Zájazdom sa podľa tohto zákona rozumie „vopred pripravená a zorganizovaná kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb:
- doprava
- ubytovanie
- iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo športovo-rekreačný program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu a ak sa služba poskytuje dlhšie, ako 24 hodín alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc.“ (Zákon č.281/2001 Zb.)

Zájazdom je tiež „vopred zorganizovaný pobyt, zahŕňajúci len ubytovanie na viac, ako tri noci v jednom ubytovacom zariadení akejkoľvek kategórie a triedy, vrátane stanu, karavanu a ubytovanie v súkromí.“ (Zákon č.281/2001 Zb.) Cestovnou kanceláriou v zmysle zákona je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy, uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu. Cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii za účelom jej ďalšieho podnikania, ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich kombinácie. Sprostredkúva ďalej predaj jednotlivých služieb a zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné právnické a fyzické osoby. Cestovná kancelária môže predávať aj ďalšie veci, súvisiace s cestovným ruchom. Ide najmä o vstupenky, mapy, plány, prospekty, cestovné poriadky, tlačených sprievodcov a spomienkové predmety.

Cestovným kanceláriám zákon ukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku s poisťovňou, alebo byť členom fondu, alebo mať uzavretú zmluvu o bankovej záruke s bankou, plniacou zákonom špecifikované podmienky. Cestovná agentúra je povinná označiť prevádzkareň, propagačné a iné materiály, určené pre objednávateľa slovami „cestovná agentúra“ a rovnako ako cestovná kancelária nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou. To znamená, že pokiaľ cestovná kancelária bude chcieť predávať detský tábor občianskeho združenia, musí ho predávať a ponúkať ako svoj produkt, pričom sa naň vzťahuje jej poistenie proti úpadku.

Z hľadiska detských táborov majú dôležitú úlohu cestovné kancelárie, ako aj cestovné agentúry. Na slovenskom trhu nepôsobí veľa cestovných kancelárií, ktoré organizujú a zabezpečujú detské tábory, aj keď v posledných rokoch podstatne zosilnel konkurenčný boj.

V súčasnosti pôsobí na domácom trhu pomerne veľké množstvo subjektov, ponúkajúcich produkt organizovanej detskej rekreácie. Ich ponuka je diferencovaná z hľadiska lokality, zamerania, programovej náplne, ceny a ďalších faktorov. Niektoré z nich sú jedinečné a ich využitie je takmer 100%, kvalita iných je podstatne nižšia, čo vedie k nízkemu záujmu zo strany rodičov, ako aj nižšej konkurencieschopnosti produktu. Najväčším problémom organizátorov detských táborov je nejasná legislatíva, upravujúca podmienky podnikania v tejto oblasti. Napriek snahe zákonodarcu štandardizovať a upresniť podmienky poskytovania služieb v cestovnom ruchu Zákonom č.281/2001 Zb., sa zákon stal iba zdrojom nepochopenia, sporov a nepriateľských vzťahov medzi subjektami na trhu.

Zákon č. 281/2001 Zb. by mal byť jednoznačnejší, presnejší a mali by s ním byť oboznámené všetky zainteresované subjekty. Ako z našich osobných skúseností vyplynulo, ani samotní pracovníci Ministerstva hospodárstva zo sekcie cestovného ruchu, nie sú oboznámení s jeho obsahom a nepoznajú jeho výklad. Nedokážu odpovedať na základné otázky, týkajúce sa uplatnenia zákona v praxi. Pre subjekt cestovného ruchu je nesmierne náročné zistiť, aký vplyv má zákon na jeho podnikateľskú činnosť. Pokiaľ sa rozhodne kontaktovať Slovenskú agentúru cestovných kancelárií, má možnosť zúčastniť sa tlačovej konferencie, avšak iným spôsobom mu odpoveď poskytnutá pravdepodobne nebude.

Občianske združenia a cestovné kancelárie, organizujúce detské tábory, na seba vzájomne útočili. Cestovné kancelárie sa snažili poukázať na skutočnosť, že podľa zákona sú jediným subjektom, oprávneným tento produkt organizovať a predávať. Argumentom občianskych združení je ich neziskový charakter a prvý paragraf Zákona o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Tento paragraf uvádza, že zákon upravuje niektoré podmienky podnikania v cestovnom ruchu. Podnikaním sa však podľa § 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník „rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“(Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) Keďže občianske združenia majú neziskový charakter, nemal by sa na ich činnosti vzťahovať Zákon č.281/2001 Zb.

Spory, nepriateľské vzťahy a intrigy by nenastali, keby by zákon jasne a zrozumiteľne definoval pravidlá a podmienky podnikania v tejto oblasti. Podľa nášho názoru je spomínaný prístup zo strany zákonodarcu neadekvátny a neprispieva k vytváraniu korektných vzťahov na trhu. Na druhej strane si však myslíme, že je nevyhnutné zjednotiť a štandardizovať podmienky podnikania zákonom. Právna forma by nemala zabezpečovať výhodnejšie podmienky pri poskytovaní rovnakého produktu, ako je to v súčasnosti v prípade občianskych združení. Pokiaľ sa rozhodnú organizovať detské tábory, musia pre ne platiť rovnaké pravidlá ako pre iné subjekty, ktoré ich ponúkajú. Táto povinnosť im však musí jednoznačne vyplývať zo zákona.

Stanovisko Ing. Zuzana Dúžekovej, poverenej riadením sekcie cestovného ruchu  Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky:

Po konzultácii, predovšetkým s rezortom školstva, prichádzame k záveru, že vo viacerých prípadoch ide o možnosť realizácie takejto činnosti (detských táborov) občianskymi združeniami bez väzby na podnikateľské aktivity. V tejto súvislosti musíme konštatovať, že táto problematika nie je predmetom aplikácie zákona č. 281/2001 Z. z. Sme tohto názoru, že pri posudzovaní tejto skutočnosti musíme vychádzať zo všeobecne platných noriem, ktorými v danom prípade sú Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a Zákon o živnostenskom podnikaní (č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Konkrétne Obchodný zákonník v § 2, písm. (1) uvádza, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobnú definíciu uvádza aj zákon o živnostenskom podnikaní a to v § 2 – živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených týmto zákonom. Ak teda činnosť daného subjektu spĺňa tieto kritériá, ide o podnikateľskú činnosť, v opačnom prípade činnosť podnikaním nie je. Podľa našich poznatkov, v tejto súvislosti dôležitým prvkom pre kontrolu predstavuje zisk, t. j., či daná činnosť je vykonávaná za účelom zisku.

Záver: Realizáciu detských táborov z hľadiska organizátorov je potrebné posudzovať podľa toho, či ide o podnikateľskú alebo nepodnikateľskú činnosť a následne v rámci zákona č. 281/2001 Z. z. či ide o činnosť cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry.